Detaily titulu

Nakladatelství:	IKAR
ISBN	978-80-551-4511-2
Počet stran	208
Médium	kniha
Vazba	Pevná bez přebalu lesklá

Žánry

Anotace

Elsie Bovaryová je celkom šťastná krava. Dlhé spokojné dni trávi jedením, odpočinkom a rozhovormi s najlepšou priateľkou, krásavicou Mallory. Raz v noci sa obe kravy vykradnú z kravína, no zatiaľ čo Mallory zaujíma iba flirtovanie s býkmi, Elsie láka farmársky dom. Cez okno uvidí farmárovu rodinu zhromaždenú okolo mihotavého svetla Škatuľového boha, teda televízora. Ten práve rozpráva o niečom, čo sa nazýva „priemyselný mäsokombinát“, a to, čo zdesená Elsie vidí, jej obráti celý doterajší kravský život naruby. Je len jedno riešenie: odísť do lepšieho, bezpečnejšieho sveta. Napríklad do Indie, kde sú kravy nedotknuteľné. Na farme vzniká nesúrodá skupinka: Elsie, Jerry – vlastne Šalom, podráždený kanec, ktorý číta Tóru, lebo nedávno prestúpil na judaizmus, a Tom, uhladený (aspoň podľa neho) moriak, ktorý nevie lietať, ale zato zobákom ovláda iPhone. Títo traja, narýchlo prezlečení za ľudí a s ukradnutými pasmi, zamieria rovno na letisko. Elsie je naša nevinná, vtipná, uštipačná a duchaplná rozprávačka, Tom, ktorý sa napokon (v podstate) naučí lietať, si osvojí nemecký prízvuk a rozdáva psychiatrické rady a Šalom, ktorého odmietnu jeho vlastní ľudia v Jeruzaleme, nečakane spojí Izraelčanov a Palestínčanov. Milé bytosti z pera Davida Duchovného ukazujú cestu k vzájomnému pochopeniu a prijatiu, ktoré náš svet zúfalo potrebuje. Z anglického originálu Holy Cow (Farrar, Straus and Giroux, New York 2015) Preložila Diana Ghaniová. Ukážka z textu Samozrejme, príležitosť prišla a ja som ju využila. Dojil ma najstarší. Musím dodať, že dosť drsne. Pozrite, nechcem vám vyklebetiť všetko. Nechcem brúsiť sekeru a vyrovnávať si účty, ale občas to jednoducho musím povedať na plnú hubu. Ten chalan sa mi s vemenom nemaznal. Okrem toho nebol sústredený, lebo mal jeden palec ustavične prilepený na mobile. Vtedy som zistila, že sa to volá „esemeskovanie“ a slúži to na to, aby si ľudia mohli navzájom hovoriť hlúposti o tom, čo sa práve deje. Aha, fotka môjho obeda s veľmi smiešnym textom. Aha, fotka mňa s hlúpou grimasou na tvári a aha, ďalšia fotka inej tváre. Nazývajú ich selfies a má to logiku, lebo hoci ich posielajú iným ľuďom, pripadajú mi dosť sebecké. Preto sa ten prístroj volá „I phone“? Samé ja, ja, ja? Ako keď rozprávate, len aby ste sa počuli. Prečo nekomunikujú osobne ako normálne zvieratá? Čo sa týka ľudí, mnohému nerozumiem.