Detaily titulu

Nakladatelství:	IKAR
ISBN	978-80-551-4966-0
Počet stran	384
Médium	kniha
Vazba	Pevná bez přebalu lesklá

Žánry

Anotace

Odvážny psychologický triler, v ktorom nič nie je také, ako sa zdá... Úspešný právnik Ted McKay má všetko, po čom človek môže túžiť – krásnu manželku, dve rozkošné dcéry a dobre platenú prácu. Keď mu však diagnostikujú nádor na mozgu, rozhodne sa po dôkladnej úvahe spáchať samovraždu. Práve keď sa chystá streliť si guľku do hlavy, vyruší ho zvonček pri dverách. Spočiatku chce Ted nevítaného hosťa ignorovať, ale napokon dvere otvorí. A to nemal urobiť, lebo od tohto okamihu sa začne odvíjať krutý príbeh, plný neočakávaných zvratov. Neznámy návštevník má pre Teda pozoruhodný návrh: ponúkne mu členstvo v tajnej organizácii, ktorá zabíja vrahov, čo ušli spravodlivosti. Ted ponuku prijme, ale po čase zistí, že zavraždil aj nevinného človeka. Začne tušiť, že mu niekto nastražil pascu a on sa do nej chytil, niekto ním zjavne manipuluje a zasieva v ňom pochybnosti. Ted už neverí ničomu, ani sebe, ani ľuďom, ktorí ho obklopujú... A z tejto hry autor nevynecháva ani čitateľa, ktorého nabáda, aby sa snažil rozlíšiť, čo je realita, a čo nie. Zo španielskeho originálu La última salida (Ediciones Destino, Buenos Aires 2016) preložila Oľga Hlaváčová. Ukážka z textu Keď Ted plánoval samovraždu, bol nesmierne obozretný. Nebolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu, z náhleho popudu, ani niečo nedomyslené. Nemala byť taká nešikovná, ako to zvyknú plánovať niektorí, len aby pritiahli na seba pozornosť. Aspoň si to myslel. Lebo na druhej strane ak bol taký veľmi opatrný, ako je možné, že Lynch o tom vie? Návštevník so širokým úsmevom a výraznými črtami absolútne presne poznal kaliber zbrane aj miesto, kde ju Ted nechal. Úvaha, že Ted by si vzal život v pracovni, nebola nezmyselná, vyzeralo to ako šťastný nápad a Lynch ju vyslovil bez štipky zaváhania. Sedeli každý na jednej strane stola. Teda sa zmocnil starý známy pocit: vnútorné chvenie ako výsledok návalu adrenalínu a z neho vyplývajúca ostrosť myšlienok, keď predstihol protivníka, ktorý bol na rade. Už roky nehral šach, ale ten pocit bol nezameniteľný. A príjemný. „Takže to Travis ťa požiadal, aby si ma špehoval,“ utvrdzoval sa.