Nakladatelství: | Eurounion |
---|---|
ISBN | 978-80-89374-41-0 |
Počet stran | 1 024 |
Dostupné od | 1. 9. 2018 |
Médium | kniha |
Vazba | Pevná bez přebalu lesklá |
Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu "judikatúra súdov".
Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne.
Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako "judikatúru súdov", ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov.